Aké sú krásne

Povedala moja žena susede

keď sme stretli susedu ako vezie

v kočíku dvojčatá svojho vnuka

On je taký čert a ona je pokojná

Sú veľmi krásne

Stále by iba chodili

radšej chodia ako sa vozia

Aj naše keď sa viezli v kočári

stále volali:doju doju doje deje

Suseda uvedená do rozpakov

trocha sa zasmiala

ten úsmev patril tvojim deťom

Ale bolo v ňom aj niečo trpké že teraz

sa obdivujú jej deti nie tvoje

Ako keby si ich chcel prevýšiť

Bolo to ako keď za tebou prišiel jeden murár

a ľutoval ťa že máš ťažkú robotu

Krčil si sa pod nízkym stropom a naťahoval sa

aby si dočiahol do rohov štetcom

Bol to jeho boj rada pre teba

A ty si to začal rozvíjať aké je to ťažké

Len pozeral že si mu zobral jeho boj